Diabol medzi notami - 1

http://vzajatirockovjhudby.blogspot.com/2007/07/diabol-medzi-notami.html

Masovokomunikačné prostriedky v posledných rokoch často prinášali správy o vzťahu medzi satanizmom, ezoterikou a modernou hudbou. Hovorilo sa o hudobných nahrávkach, ktoré provokovali k násiliu, samovraždám, užívaniu drog, uctievaniu diabla. Aký je však skutočný rozmer tohto javu? Naozaj existuje satanistický rock, alebo ide len o výmysel?

Na problém satanistickej rockovej hudby existujú názory, ktoré by sme mohli rozdeliť na dva protichodné postoje: skeptický a katastrofický. Zástancami katastrofického postoja sú tí, ktorí vidia diabla všade navôkol. Rockovú hudbu považujú za čisto satanistickú a chceli by potlačiť každý moderný prejav. Skeptici naopak obdivujú svoje hudobné idoly až tak, že odmietajú o nich diskutovať. Neprijímajú kritiku a majú tendenciu ospravedlňovať každú rockovú výtržnosť odvolávajúc sa na „slobodu prejavu“. Oba protichodné postoje však majú čosi spoločné: chýba im objektívny pohľad a hĺbkový ponor do problému. Z tohto dôvodu sa stáva, že často upadnú do mylného nadsadenia problému alebo do rebelantskej redukcie. Fenomén rockovej hudby nemožno umelo nafukovať, ale ani podceňovať. Potrebné je analyzovať ho vo svetle skutkov, čím sa predíde povrchnému hodnoteniu alebo extrémizmu.

Prvý znak

Prvý nesmelý odkaz na satanizmus sa objavil na obale jednej z najslávnejších platní v histórii rockovej hudby Sergeant Pepper‘s Lonely Hearts Club Band od skupiny Beatles (1967). Na obale albumu sa objavilo mnoho známych osobností – Karl Marx, Stanley a Oliver, Marlon Brando, Bob Dylan a ďalší. V tom čase bubeník Ringo Starr povedal: „Chceli sme dať dohromady tváre osôb, ktoré máme radi a ktoré obdivujeme.“ Spomedzi nich sa vľavo hore vyníma podobizeň zhrbeného muža. Je to anglický okultista Aleister Crowley (1875 – 1947), otec moderného satanizmu a inšpirátor väčšiny súčasných ezoterických skupín.

Crowleyovo heslo „Rob, čo chceš“ vyzývalo užívať si život bez hraníc a morálnych noriem, v ustavičnom hľadaní osobného uspokojenia a egoistického pôžitku. Podľa tohto anglického okultistu má človek právo postaviť sa na miesto Boha a sám si zvoliť zákony vlastného života.

V rockovom prostredí 60. rokov, s prebúdzajúcim sa záujmom o ezoteriku, považovali Crowleya za osobnosť, ktorá bola „v móde“. Oceňovali ho za jeho prirodzený sklon porušovať a prestupovať zákony a všeobecné platné normy a tiež za jeho výzvy odmietať každú zhora danú normu. Pravdepodobne z týchto dôvodov ho Beatles zaradili na obálku svojej najslávnejšej platne.

Nádych ezoteriky

V 70. rokoch sa rocková hudba, obohatená o ďalšie tóny, začala rýchlo rozmáhať. Zrodil sa hard rock (tvrdý rock), charakteristický metalovými zvukmi, elektrickými gitarami a mocnými hlasmi. K priekopníkom tohto štýlu patria Angličania z kapely Led Zeppelin, ktorú považujeme za prvú v histórii vzťahov medzi hudbou a satanizmom.

Šéf skupiny Led Zeppelin, gitarista Jimmy Page, bol húževnatým zástancom učenia Aleistera Crowleya. Jimmyho záujem o anglického okultistu prerástol do takej miery, že zbieral všetky jeho predmety osobnej potreby: knihy, rukopisy, klobúky, zošity, ba i tuniky, ktoré Crowley používal počas rituálov. Page dokonca býval v Crowleyovom dome. Led Zeppelin sú prvou rockovou kapelou, ktorá použila satanistické symboly na obálku platne. Na ich albume s názvom IV. nachádzame magický prvok, ktorý sa všeobecne používal pri satanistickom rituáli. Ďalší odkaz na satanizmus obsahuje album III. Vedľa názvu platne dal Jimmy Page napísať spomenuté motto Alestera Crowleya „Rob, čo chceš“. Na otázku novinára, ktorý si žiadal objasniť spomínané heslo, rocková hviezda odpovedala: „Bol to môj nápad. Má to však príliš dlhú históriu, o ktorej sa teraz nemám čas zmieňovať. Úmysel bol dať obálke malý ezoterický nádych. Mysleli sme si, že to nikto nezbadá.“

Jasný satanizmus

V 80. a 90. rokoch sa rocková hudba čoraz viac pritvrdzovala, čím dala podnet na vznik heavymetalového prúdu (tzv. ťažký metal). A práve v tomto hudobnom prúde sa satanizmus prejavil celkom otvoreným a jednoznačným spôsobom – používaním ezoterickej tematiky v textoch piesní a na grafickom spracovaní obalu platní.

K najreprezentatívnejším skupinám patria Dáni z Mercyful Fate. Jedna ich pieseň, Don‘t break the Oath, reprodukuje formulu skutočnej, pravej prísahy diablovi: „Pobozkám capa a prisahám, že svoju myseľ, telo a dušu bez výhrad zasväcujem nášmu pánovi Satanovi, aby som pracoval pre jeho plány.“

Rovnakého zamerania sú aj Deicide, ktorých šéf, Glen Benton, dospel do takého štádia, že sa dobrovoľne nechal zapáliť na obrátenom kríži, ochraňujúc si získané popáleniny bez ošetrenia. Kríž zobrazený „hlavou dolu“, ktorý predstavuje Antikrista, je typickým satanistickým symbolom a objavuje sa na mnohých rockových platniach.

Spomedzi talianskych skupín treba spomenúť skupinu Death SS, vedenú spevákom Stevom Sylvesterom a gitaristom Paulom Chainom. Na ich platni Black Mass (Čierna omša) je do najmenších detailov opísaný satanistický rituál slávený o 23. hod. v jednom odkonsekrovanom kostole. V piesni, podľa ktorej nazvali celú platňu, sa spieva: „Krk dieťaťa bude odrezaný na tele strigy. Zmiešaj jej krv s jeho semenom a začleníš sa do čiernej armády.“

Rúhania a urážky

Zvlášť nepríjemné sú obaly platní s rúhavými a protikresťanskými obrazmi. Najväčšmi zasiahnutý je, samozrejme, Ježiš Kristus, ktorého zobrazujú v najrozličnejších podobách: rozštvrtený (Mortuary a Deicide), predierkovaný (Messiah), alebo použitý ako funda na vystrelenie projektilu (Celtic Frost). Najzdrvujúcejšie je zobrazenie na obálke skupiny Torr, kde je Ježiš zobrazený ako rozkladajúca sa mŕtvola na kríži. Výber nie je náhodný. Zobrazenie chce povedať, že Ježiš nevstal z mŕtvych.

Aj samotné názvy hudobných skupín obsahujú rúhavé prvky. Príkladom je fínska skupina Impaled Nazarene, v preklade „Nazaretský narazený na kôl“. Je tu aj poľská skupina Christ Agony (Kristova agónia), turínska skupina Burn The Crucifix (Spáľ kríž) a newyorská Fallen Christ (Úpadok Krista). Neuveriteľné však je, že tieto skupiny namiesto toho, aby boli cenzurované, tešia sa podpore mnohých hudobných kritikov.

Hudba proti životu

K výtržnostiam niektorých rockových kapiel nepatrí len uctievanie diabla. Témy, ktoré sa v textoch piesní pravidelne opakujú, sú vyvyšovanie, velebenie samovraždy a eutanázie. Niektorí speváci celkom otvorene vyzývajú poslucháča k samovražde, hovoria mu, že život je smutný, svet odporný a nemá cenu zostávať na zemi. Odstrašujúcim príkladom tejto „hudby proti životu“ je pieseň Suicide solution (Riešenie samovraždou) od Ozzyho Osbourna. V jednej časti textu piesne možno nájsť skryté posolstvo, ktoré vyzýva poslucháča zastreliť sa: „Ach, nikto, iba Ty v skutočnosti vieš, kde sa nachádza. Ty ho máš! Prečo? Skús to! Vezmi pištoľ a skús to! Vystrel! Vystrel! Vystrel!“

Na vnútornej strane obálky jednej platne Christiana Deatha je francúzsky nápis L‘invitation au siucide (Pozvánka na samovraždu). Platňa Stained class od Judasa Priesta zobrazuje hlavu prerazenú výstrelom z pištole. Eutanázii je venovaná platňa Youthanasia od Megadeath, inšpirovaná prípadom Jacka Kevorkiana, prezývaného Doktor Smrť, lekára smutne presláveného „pomocou“ niekoľkým pacientom ukončiť život. Podľa Megadetha, eutanázia nie je nič iné ako metafora života. „Ak si môžeme vybrať, ako budeme žiť, prečo si nemôžeme vybrať, ako zomrieme?“ – povedal v jednom rozhovore.

Most k satanizmu

V posledných rokoch sa satanistická rocková hudba stala skutočnou módnou záležitosťou, ktorá sa vyjadruje prostredníctvom najextrémnejších hudobných prúdov, ktorých názvy hovoria jasnou rečou: death (smrť), black (čierny), grind (ničiť, roztrieštiť), doom (tragický osud, skaza). Niektoré kapely „citujú“ texty satanistov, aby takýmto spôsobom robili reklamu svojim nahrávkam, ale sú i takí hudobníci, ktorí majú úzke kontakty so sektami. Napríklad v USA početní rockoví umelci spolupracujú so Satanovou cirkvou. Patrí k nim aj King Diamond a kapela Acheron, snažiaca sa vykresliť satanizmus ako druh „alternatívneho náboženstva“, bezpečného, nie nebezpečného. Z jednoduchého počúvania hudobných nahrávok možno vstúpiť do kontaktu s ezoterickým prostredím ako v prípade kapely Psychic Tv, ktorá založila Chrám psychickej mladosti. Záujemcovia o členstvo v sekte a jej fanúšikovia musia podstúpiť nechutný rituál magicko-sexuálneho charakteru.

Aj rockové časopisy istým spôsobom sprostredkúvajú kontakt so satanistickým prostredím. Jeden z najznámejších talianskych hudobných mesačníkov Flash uverejnil adresu americkej Satanovej cirkvi, pričom ju opísal ako „najdôveryhodnejšie a seriózne združenie, na ktoré sa môžu obrátiť milovníci a pestovatelia okultných teórií“. Článok sa končí jasnou výzvou na adresu čitateľov: „Ak si myslíte, že by vám pomohla znalosť satanizmu a ak sa chcete stať členom veľkej palety myšlienok, ktorým je satanistická filozofia, Satanova cirkev vás očakáva“.

Od rocku k znesväteniu

Myšlienka hudby, ktorá by pobádala praktizovať satanizmus, bola pred nejakým časom považovaná len za hypotézu. Niektoré skutočnosti z čiernej kroniky, ktoré sa udiali napríklad v Taliansku, svedčia o tom, že posolstvá a odkazy niektorých hudobníkov môžu mať zničujúce následky. Obzvlášť vtedy, ak ich prijíma psychicky labilná a ľahko ovplyvniteľná mládež.

Najznámejší je prípad Davide Zanottiho, mladého satanistu z mesta La Spezia, propagátora „nočných návštev“ na cintorínoch, počas ktorých zneuctievali náhrobky a kradli kosti a lebky. Chlapec, ktorý neskôr svoje činy oľutoval a odpykal si za ne trest, povedal „Ľutujem všetko, čo som robil. Nechal som sa strhnúť hudbou čierneho metalu (black metal), ktorú počúvam vyše desať rokov. Zvlášť texty niektorých nórskych a švédskych skupín, medzi nimi Mayhem, Darkthrone a Marduk, ma natoľko ovplyvnili, že som ich opakoval ako automat. (…) Táto hudba, ktorú som počúval aj desať hodín denne, ma ovládla do takej miery, že som si neuvedomoval
vážnosť svojho konania“.

Po Zanottiho vyznaní začala prokuratúra v La Spezia veľkú vyšetrovaciu akciu s názvom Operácia Diabol, počas ktorej sa podarilo odhaliť a obžalovať deväť mladých ľudí od 18 do 27 rokov. Obvinenia zneli: poškodzovanie a ničenie hrobov a náhrobkov, krádeže kostí a posvätných predmetov. Daniele Murgia, policajný inšpektor v La Specia, ktorý operáciu viedol, povedal: „Niť, ktorá spájala všetky tieto osoby v ich kulte zla, bola hudba čierneho metalu. Kontakty udržiavali nielen prostredníctvom korešpondencie, ale stretávali sa aj na koncertoch satanistického rocku“.

Násilie a rasizmus

Satanistický rock má v Taliansku za následok „iba“ zneuctievanie a znesväcovanie hrobov, náhrobkov a vykrádanie kostolov. V Nórsku, žiaľ, mal tento fenomén oveľa vážnejšie následky. Členovia niektorých rockových kapiel, zjednotení okolo myšlienkového prúdu Black Metal Mafia, zorganizovali teroristické atentáty na katolícke kostoly, čím transformovali svoju hudobnú nenávisť do skutočných vandalských činov.

V takejto rozžeravenej atmosfére nechýbali ani vraždy. Courit Grishnackh, spevák zo skupiny Burzum, bol odsúdený na 20 rokov väzenia za vraždu hudobníka Oystena Aarsetha, historického šéfa kapely Meyhem a jeho bývalého najlepšieho priateľa. Podobný osud postihol aj Barda G. Eithuna, bubeníka z kapely Emperor: 14 rokov väzenia za vraždu.

Na pochopenie ducha, ktorý charakterizuje Black Metal Mafia, postačí vypočuť si niekoľko vyhlásení Counta Grishnacka: „Som hrdý na to, že som muž čistej bielej ariánskej rasy, že mám bielu ariánsku dcéru, ktorej matka je tej istej rasy. Som pyšný na moje modré oči, na moje tmavé blond vlasy a na moju bielu pokožku“.

Krok od satanizmu k rasizmu je veľmi krátky. Nie náhodou, mnohé satanistické rockové kapely sú tiež antisemitské a ohrozujú ľudí farebnej pleti. Trey Azagtoth, gitarista z Morbid Angel, bez akýchkoľvek rozpakov potvrdzuje, že „objíma Hitlerovho ducha“. A Taliani zo skupiny Deviate Ladies, vášniví čitatelia Mein Kampf, sa vyhlasujú za „pestovateľov jedinej a vládnucej bielej rasy“.

Ukryté posolstvá

Ďalším javom, ktorý popri jasne definovanom satanizme vzbudzoval veľkú zvedavosť, je fenomén ukrytých posolstiev na platniach slávnych rockových hviezd. Ide o techniku tzv. Backward masking process (postup spätného maskovania), využívanú mnohými hudobníkmi. Skryté posolstvá sa nahrávajú v nahrávacom štúdiu opačne. Dajú sa dešifrovať, keď si nahrávku (zvyčajne platňu) pustíme odzadu. Napríklad pri počúvaní piesne Led Zeppelin Stairway to heaven, budeme počuť hlas, ktorý hovorí: „Hľa, môj sladký Satan, ktorého cesta ma nerobí smutným a na ktorej mocnosťou je Satan. On ťa bude rozvíjať, dá ti šesť, šesť, šesť“ (biblické číslo Antikrista). Spomenutú techniku možno považovať za odpozorovanú zo starej satanistickej tradície, podľa ktorej sa katolícke modlitby počas čiernych omší odriekali opačne, aby ich znesvätili a adresovali diablovi.

Príkladom tohto rituálu je platňa kapely Christian Death, Prayer, kde je nahraný Otčenáš opačne. Samozrejme, keďže išlo o modlitbu adresovanú démonovi, vynechali z nej poslednú vetu – „Neuveď nás do pokušenia, ale zbav nás Zlého.“ Satan by sa jej určite nepotešil.

Obrátené posolstvá predstavujú pokus realizovať malé ezoterické rituály prostredníctvom hudby. Nechýbajú však ani také rockové kapely, ktoré ich používajú ako formu na žartovanie alebo provokovanie. K takým patrí Pink Floyd, ktorý do albumu The Wall zakomponoval vetu: „Blahoželáme ti! Práve si objavil tajné posolstvo. Prosíme ťa, pošli tvoju odpoveď starým Pink na smiešny statok Chalfont“.

Rozširujúci sa jav

Hoci problém skrytých posolstiev od začiatku vyvolával veľkú zvedavosť, nie je tým najdôležitejším prvkom. Najväčšie starosti spôsobuje v súčasnosti veľmi rozšírená satanistická rocková hudba.

V poslednom období v Taliansku vznikli obchody špecializované na tento druh hudby. Okrem platní a cédečiek tu predávajú aj knihy o satanizme a čiernej mágii. Napríklad obchod Demos v Neapole vo svojom katalógu ponúka na predaj kompletné dielo anglického okultistu Aleistera Crowleya.

Aj hudobná tlač sa správa podobne. Zaujímavým úkazom je taliansky časopis Grind Zone, špecializovaný na satanistické platne. Časopis vznikol ako experimentálny, neskôr sa transformoval na periodikum a dnes vychádza v španielskej a nemeckej jazykovej mutácii.

Neposledným prostriedkom na šírenie satanistického rocku je internet, kde možno nájsť početné stránky venované diablovi. Dokonca aj rasistická skupina Burzum alebo rúhavá Marduk majú vlastnú stránku s názvom rete delle reti“ (sieť sietí). Anton LaVey, zakladateľ americkej Satanovej cirkvi, má vlastnú internetovú sieť na propagovanie piesní inšpirovaných diablom.

Veľký reklamný spot pre diabla

Všetky vymenované skutočnosti zdrvujúcim spôsobom poukazujú na skutočnosť, ako sa jedna časť modernej hudby, a to bez najmenších pochybností, stala prostriedkom šírenia satanizmu medzi mládežou. Našťastie, nie každý rock prináša negatívne posolstvá. Ale nemožno zamlčať, že niekto sa rozhodol využiť rockovú hudbu na presadzovanie (ne)kultúry okultizmu, smrti a beznádeje.

„Satanovi obchodníci“ veľmi dobre vedia, že prostredníctvom platní, cédečiek a kaziet možno vstúpiť do sŕdc tisícok mladých ľudí na celom svete. Zamýšľajú sa nad tým, aký reklamný spot by mohol zaručiť podobnú úspešnosť na šírenie vlastného „výrobku“?

Posledné, hlučné potvrdenie tejto tézy predstavuje séria vysielaní, ktoré presadil satanista Efrem Del Gatto na televíznom kanáli s dosahom na celé Lazio – Magic TV – zameranom na hudobné programy (24 hodín denne). Del Gatto, zakladateľ jedného luciferského bratstva, je jednou z najznámejších postáv súčasného talianskeho satanizmu. Príznačné je, že na vystúpenie v televízii si vybral práve hudobné vysielanie.

CARLO CLIMATI

Z publikácie Religioni e sette nel mondo – Il satanismo contemporaneo preložila: Alena Piatrová

DIABOL MEDZI NOTAMI- 2

ROCK'N'ROLL V MLÁDEŽNÍCKEJ CIRKEVNEJ HUDBE?

ROCK RYTMICKÉ SPÚTAVANIE DUCHA

Autor: ThDr. Andrzej Zwoliński

Rocková a metalová hudba z pohľadu katolíckej náuky, doplnená svedectvami

POZRI TU - http://www.index.sk/michael/AKTUALITY/indexright.htm


JÁN HALUŠKA: ROCK'N'ROLL V MLÁDEŽNÍCKEJ CIRKEVNEJ HUDBE?

---

OBSAH

1. Úvod
2. Ku vzniku rockovej hudby
Honba za extázou, Krízy moderného človeka vyplývajúca z ovládnutia mediálneho priestoru šarlatánmi, Existencionalizmus, A. Crowley
3. K účinkom rockovej hudby
Hlasitosť, Fenomén "počúvania", Extatické štýlové prvky, Monotónnosť a pasivita ducha, Upozornenie z mozgovej chirurgie
4. Posolstvo rockovej hudby
Voľná sexualita, Zneužívanie drog, Východná mystika a okultizmus, Egoizmus, vzbura, násilie
5. Účinky rockovej hudby
6. Jav tzv. kresťanskej rockovej hudby
7. Cesta z dilemy
8. Literatúra

1. ÚVOD

Hudba je zrkadlom doby. Vo všetkých dobách sa človek snažil hudbou vyjadriť svoje pocity, predstavy a myšlienky. Keď sa v určitom kultúrnom okruhu zmenil všeobecný spôsob života, zmenila sa aj hudba. preto pozorovanie epoch dejín hudby dovoľuje vytvárať závery o myslení a cítení ľudí dotyčnej doby.
Ak sa chceme bližšie zaoberať rockovou hudbou, musíme pamätať na to, že máme pritom do činenia s pomerne mladým javom v histórii huddby, ktorý však dosiahol mimoriadne široký vplyv. Uvedením dát, faktov a pozadia by sme chceli čitaěľovi sprítomnoť niektoré znaky myslenia súčasnej doby. "Mládež zomierajúceho veku" -- tak sa volá titul jednej holandskej knihy o kríze moderny. Týmito slovami nech je stručne načrtnutý aj predmet týchto úvah. Naším želaním je aj ukázať východisko z tejto dilemy, Ježiša Krista. On je cesta, pravda, aj život, Ján 14,6.
Tento text je založený na viacerých zdrojoch, ktoré sú uvedené na konci v zozname literatúry a bol aktualizovaný z internetových zdrojov o tomto fenoméne jednak z kresťanských zdrojov (tak protestantských ako aj katolíckych a pravoslávnych), ako aj tvrdení o sebe z nepriateľského tábora -- okultistických, satanistických a iných nekresťanských zdrojov na sieti. Tieto citáty sú vyznačené kurzívou.

2. KU VZNIKU ROCKOVEJ HUDBY

Okolo r. 1955 vznikla spojením skupín "Rythm and Bues" amerických černochov a "Country and Western" bielych doteraz neznáma hudba "Rock and Roll" (Rock'n'roll).
"Rythm and Bues" so svojím tvrdým, prerážajúcim beatom sa vracia, čo sa rytmu týka, k hudbe africkej modloslužby (to platí ostatne vprincípe aj pre celú jazzovú hudbu). Spojením s "Country and Western" sa táto hudba stala veľmi atraktívna pre bielu mládež, čo jej umožnilo prejsť víťazne počas niekoľkých rokov celým západným svetom a vtiahnuť globálne mládež do svojich pút. Z Rock'n'roll-u vznikali rad-radom početné iné hudobné štýly, ktoré niektoré sú uvedené v nasledujúcom zozname:

Rythm and Bues
Country and Western
Rock and Roll
Soft Rock
Hard Rock
Big Beat
Psychedelic Rock
Jazz Rock
Electronic Rock
Baroque Rock
Heavy Metal
Techno Music
a mnohé ďalšie.

Honba za extázou

Rock -- v preklade znamená -- tvrdá, hlasitá, monotónna (hudba). Je to elektronicky zosilnená, založená na zdôraznenom rytme a monotónnom opakovaní hudba, ktorá je schopná uviesť poslucháča do stavu omámenia.

Odborný lekár Dr. Eckhardt Knaul poznamenal v časopise "edizin heute" k extáznemu pôsobeniu rockovej hudby toto: "...nech je to v pralese alebo vo veľkomeste, vždz je to motorická hudba, ktorá svojímst´ňalm opakovaním uvedie ľudí v skupinách k egradácii osobnosti a k popretiu individuality.

Kritické, riadiace vedomie je vyradené a vystúpi zvieracia posadlosť... Stratí sa kontrola nad telesnými funkciami. Stav vytrženia s epileptickým šklbaním údov, zavýjanie, hrzzenie, smiech, pomočovanie a trhanie odevu sa pociťuje ako zážitok šťastia a rozkoše..."

Walter F. Hiss charakterizoval v tom istom časopise vúlyv rockovej hudby nasledovne: "Zavýjajúce tóny strún elektrických gitár, hektické staccato bicích nástrojov rozvibrujú nervy, vyradia akékoľvej myslenie. Beatová a rocková hudba dosiahne svoje, zmení väčšinou mladé poslucháčstvo na vrieskajúci dav.

Prípady mdloby sú hodnotené ako ich prirodzený dôsledok."

Môžeme priviesť ďalšie výroky autorít o gegatívnom fyziologickom a psychickom pôsobení tejto hudby.Ako je možné, že tento druh hudby získal v tak krátkej dobe svetový úspech? Zrejme sa objavila v čase, keď mala pre svoje rozšírenie najplodnešiu živnú pôdu. Vznikla v dobe, keď sa v mnohých mladých ľuďoch prebúdzala stále silnejšia túžba po extatickýc hzážitkoch a mystických skúsenostiach.

Významný francúzsky neuro-fyziológ H. Gastaut hovorí v článku z r. 1970 o poriadnej "honbe za kozmickou extázou" (la quote d une extase cosmique). Vyjadruje v ňom (ako nekresťan) svoje hlboké obavy nad vtedy prebiehajúcim vývojom.

Z akých dôvodov vznikla táto túžba po iracionalite a mystike? Aby sme tomu porozumeli, musíme sa trochu zaoberať najprv zmenami myslenia na západe od polovice XX. storoˇčia, po II. svetovej vojne, "lebo ako zmýšľa (človek) vo svojej duši, taký je", Pr. 23,7a.

Krízy moderného človeka vyplývajúca z ovládnutia mediálneho priestoru šarlatánmi

V r. 1859 (teda viac ako pred 100 rokmi pred vznikom Rocku) vydal Ch.Darwin svoju knihu "Vznik druhov prirodzeným výberom", potom v r. 1871 nasledovala kniha s titulom "Pôvod človeka". Ch.Darwin bol veriaci kresťan a vedec. Jeho knihám sa nedá nič uprieť, sú na špičkovej vedeckej úrovni svojej doby. Problém nastal až v tedy, keď jeho teória (každá vedecká teória platí dovtedy, kým nie je nahradená teóriou adekvátnejšou pravde) sa stala predmetom manipulácie šarlatánov a zatratenia cirkvami. Darwinova teória silným prispením oboch týchto subjektov získala veľkú popularitu.

Títo nevedci si zjednodušili vec úplne primitívnym spôsobom tak, že šarlatáni--materialisti teóriu pokladali za dôkaz, že neexistuje Boh. Boh ako Stvoriteľ odrazu nemal miesto. A keďže takéto tvrdenie (pavedcov, nie vedcov ani Darwina) protirečí Biblii, postavila sa úplne nelogicky proti Darwinovmu učeniu aj cirkev presne tak ako sa postavila k učeniu Galilea Galileiho a Koperníka a vlastne na tomto stanovisku zotrváva dodnes. Je smola, keď sa nábožensky fundamentalisticky riešia otázky, ktoré nespadajú do kompetencie teológie.

Tak sa zrazu začalo uvažovať všetko živé, a tým aj človek, ako produkt dlhého vývoja. Tento výklad Darwinizmu v ďalšom období ovplyvnil celé myslenie ľudstva -- vo filozofii, psychológii, pedagogike, sociológii, teológii, histórii, astronómii a vo veľa iných odboroch vedy a umenia.
Toto scestné myslenie potom viedlo k tomu, že mnohí prijali tento obraz sveta z druhej ruky od pavedcov. Tí, čo ho neprijali, v nedeľu verili v stvorenie Adama a Evy a v pracovné dni v skreslenú teóriu Darwina. Netreba hovoriť, že skreslený výklad Darwinovej teórie veľmi vyhovoval filozofii dialektického materializmu, ktorá bola filozofiou komunizmu a dominovala v socialistických štátoch. Ale aj na západe sa mnohí ľudia pre tento evidentný rozpor medzi "vedou" a náboženstvom začali oddeľovať od kresťanstava a biblický názor, že Boh stvoril človeka na svoj obraz, celkom zavrhli. Toto myslenie viedlo k celkovej kríze. Ak človek vznikol náhodou, tak Boh skutočne neexistuje.

Existencia človeka nemá význam a zmysel, aspoň v zmysle Biblie, a musí byť všetko absurdné alebo je v skutočnosti inak (ako aj je: netreba zmiešavať vedu s obraznou rečou Biblie, ktorej predmetom je kvalitatívne posolstvo Boha človeku, nie kvantitatívny prírodovedecký rozbor niečoho). Podľa interpretácie Darwinovej teórie z XX. storočia je človek len bezduchý biochemický stroj bez účelu a cieľa. Mimochodom, všimnime si, že ešte pred tým, v období technickej revolúcie, mali ľudia predstavu, že človek je mechanicko-chemický stroj. A tiež, že v súčasnej informatickej dobe predstava o stroji -- tento krat na základe ovladnutia psychológie jedinca -- preživa ďalej. A o tomto to vlastne všetko je. Kým niekto predtým len tvrdil, že človek je stroj, teraz: niekto chce urobiť z ľudí stroje, vymzť im mozog, pričom deje sa to v globálnom merítku. Je to posun do inej roviny, oveľa nebezpečnejší ako bol nesprávny výklad Darwinovho alebo Koperníkovho učenia.

Existencionalizmus

Ale vráťme sa ešte k polovici XX. storočia. Tu začali alebo sa rozvinuli rôzne existencionalistické filozofie. Tieto myšlienkové systémy hovoria v podstate to isté: rozum a veda vraj ukazujú, že existencia človeka nemá žiadny zmysel a účel. Takáto vedecká realita vedie k pesimizmu. Aby však jestvovanie bolo znesiteľné, musí sa urobiť skok do iracionálna, prekročit svoj ľudký tieň, apod..
Ako má tento skok vyzerať, samozrejme, zodpovedali rôzni filozofi rôzne. Ponúkané možnosti boli: krajné zážitky, sebarealizácia, altruizmus, drogy, voľný sex, orientálna mystika, a ... rocková hudba, ktorá má všetky vlastnosti drogy, ako uvidíme. Najmä v 60-tych rokoch dosiahla kríza moderného človeka taký stupeň, že takéto myšlienky sa stali otvorenými a prístupnými pre široké masy mládeže na západe. U nás sa šíril Rock pomalšie jednak vzhľadom na odlišnú celkovú psychologickú klímu (socializmus bol v štádiu budovania a rozvoja, bola tu teda perspektíva niečoho, "svetlého zajtrajška") a tiež, komunisti mali koncepciu duševnej etiky a vzdelávania obyvateľstva, ktorá nebola založená na Biblii a bola jej nepriateľská, ale bola a vedeli túto svoju koncepciu aj efektívne a cieľavedome presadzovať v praxi. Tejto koncepcii bola Rocková hudba úplne cudzia.

Spojenie s okultizmom

Do tohoto obdobia treba rátať aj začiatky vedomého spojenia Rockovej hudby s okultizmom a démonickým svetom.

Významnou postavou je v tomto procese anglický mág Aleistair Crowley (1875--1947), ktorý je považovaný za najväčšieho satanistu XX. storočia.

Doporučoval už v 20-tych rokoch XX. storočia, že treba mládež uciť, ako sa dostať do tranzu, aby tak mohli nadviazať kontakt s démonickým svetom Navrhuje tri metódy:
1. hudbu založenú na silnom rytme, opakovaní a monotónnosti,
2. drogy.
3. voľný sex (vyvinul k tomu špeciálnu sexuológiu)
Vpodstate všetky tri metódy sú chemické drogy, len rôzneho druhu. Spomeňme si súčasnú masívnu reklamu s heslami na bilboardoch s heslom "sex áno, drogy nie", ktorá hlása za povolenú jednu z týchto drog.

Prostredníctvom svojho žiaka Kennetha Angera sa stal Crowley duchovným učiteľom skupiny Rolling Stones (Anger ich uviedol do démonie).

Aj nespočetné iné skupiny boli priamo ovplyvnené Angerom. Keď vznikla rocková hudba, dosiahla myšleinková klíma západnej mládeže práve toho štádia, že Crowleyho myšlienky a činy mohli nájsť živnú pôdu.

Rocková hudba samotná má všetky uvedené príznaky 1., 2., 3. Naviac, skoro všetky tzv. hviezdne rockové skupiny propagovali a propagujú otvorene vo svojich textoch voľnú sexualitu, okultizmus a často verejne aj drogy a satanizmus, keď si to trúfnu vzhľadom na zákony v tom-ktorom štáte.

Súčasnosť

Je alarmujúca. Podľa štatistík, priemerný americký teenager strávi 6 hodín denne počúvaním rockovej hudby. Je to jeho najmilší spoločník. Je to jeho učiteľ, kňaz a vodiace svetlo. Ono diktuje všetky detaily v jeho živote -- od toho, čo si obliekať až po to v čo veriť. Dr.Alan Bloom v knihe "The Closing of the American Mind" píše: "je to ich vášeň, nič viac ich nevzrušuje tak, ako toto, nemôžu brať nič vážne okrem hudby."

3. K ÚČINKOM ROCKOVEJ HUDBY

V čom spočíva to, že rocková hudba je schopná uviesť poslucháča do stavu tranzu a urobiť ho prístupným pre médiá (démonické vplyvy)?

Hlasitosť

Na rockových koncertoch a diskotékach sa môže dosiahnuť hlučnosť až 120 dB, čo odpovedá hlučnosti tryskového lietadla z bezprostrednej vzdialenosti. Ďalšie zvýšenie hlučnosti spôsobuje už bolesť, resp. roztrhnutie ušného bubienka. Priemerné hodnoty pri "walkmane" so slúchadlami sú 80--110 dB, pris stereozariadeniach so slúchadlami 85--100 dB.
Vysoká hlasitosť spôsobuje neuveriteľný sluchový stres. Z nadobličiek sa pritom vylučuje stresový hormón adrenalín
C9H13O3N, ktorý má štrukturálny vzorec

HO -- C -- CH = C -- CH -- CH2
!! ! ! !
HO -- C --CH = CH OH NH--CH3

Toto sa deje automaticky pri každej stresovej situácii. Keď sa však jedná o dlhotrvajúci, krajne silný stres, dochádza k nadprodukcii adrenalínu. Takéto množstvo adrenalínu už nie je únosné pre telo a pomocou enzýmov sa z časti premieňa na adrenochróm, ktorý má ten istý vzorec C9H13O3N, avšak inak štrukturalizovaný:

O = C -- CH = C -------- CH -- HO
! ! !
O = C --CH = C -- N -- CH2
!
CH3

Adrenochróm je však nič iné ako psychodysleptikum, t.j. droga meniaca vedomie, podobne ako LSD, meskalin, STP, psylocybin, atď. Nemusíme sa preto čudovať, keď sa publikum na rockových koncertoch dostáva do stavu vybičovanostia a arogantnosti (flipp a high) a stráca sebakontrolu.

Hypnotickým efektom farebnej hudby, užívaním alkoholu a iných drog (aj v malom množstve), ambiofóniou a silnou túžbou po úniku z reality sa účinok andrenochrómu ešte zosilňuje.
Andrenochróm je sám o sebe slabšia droga ako LSD, ale skúsenosti s touto telovou drogou prebúdzajú žiadosť ešte po intenzívnejších zážitkoch.
Omamujúci účinok rockovej hudby sa vz)tahuje aj na zvýšené tvorenie endorfinných (morfiou podobných) substancií v mozgu. Táto oblasť je však v súčasnosti ešte málo preskúmaná.
Ešte chceme poukázať na jeden podstatný rozdiel medzi klasickou a rockovou hudbou. V klasickej hudbe sa takisto môže dosiahnuť veľká hlasitiostť, avŠak je v nej striedanie medzi vrcholovým bodom (napätím) a uvoľňujúcimi, ukľudňujúcimi úsekami, takže poslucháč sa môže zasa "zotaviť". Pre rockovú hudbu je tzpické stále napätie. Tým však nechceme tvrdiť, že klasická hudba je vždy upokojujúca.

Fenomén "počúvania"

Videli sme, ako rýchlo môže vzniknúť silný stres cez ucho. Sú tu však aj ďalšie fyziologické fakty. Sluchové bunky v ľudskom sluchovom aparáte reagujú na dráždiace sily, ktoré sú asi desaťmiliónkrát menšie ako sila dotyku. Sluch je nepochybne citlivejší ako hmat. Neurologicky je silnejšie spojený s pocitmi ako zrak preto, lebo medzi uchom a ustým druhom citového centra v mozgu (tzv. Lymbovým systémom) sú priame spojenia. Na tomto prepájacom mieste medzi telom a dušou, medzi vedomím a bezvedomím sa rozhoduje tiež o efekte melódie a rytme hudby.

Extatické štýlové prvky

V rockovej hudbe sa okrem sinlého fyziologického pôsobenia používajú aj ďalšie štýlové prvky, zvyšujúce napätie a vzrušenie, ktoré sú psychologickej povahy. Sú to akustické signály, ktoré má človek vrodené alebo získané výchovou a znamenajú signály nebezpečia, úzkosti, živelnosti, divosti prírody, apod. Sú to tieto prvky:

monotónnosť a časté opakovanie (rytmickej figúry, slovnej frázy, atď. ),
tvrdý, prerážajúci beat,
synkopy (predsunutie metrickej váhy na predchádzajúci odsek taktu, pôvodne neprízvučný odsek taktu preberie dôraz, ktorý mu inak nepatrí),
off-beat (podobne ako synkopa, ale posun je už taký veľký, že už úplne je mimo metrický kontext),
ostinati (melodická figúra, ktorá sa stále opakuje dookola),
glissando (spojité preklenutie hudobného priestoru medzi vzdialenými tónmi, napr. sirény, smerom hore alebo dolu),
smears (krátke glissando medzi jednotlivými tónmi melódie),
dirty notes (tóny s nečistou intonáciou),
scat (hlasový prednes bezobsahových slabík),
extetické výkriky,
elektronicky zdeformované zvuky (napr. spätná väzba pri zosiľovačoch).

Tieto prvky sú schopné dohnať poslucháča až do extázy. V africkej hudbe sa používalo a používa veľa týchto štýlových prvkov, aby stimulovali agresivitu (vojnové tance), alebo sexuálne vzrušenie (skupinový sex, kulty plodnosti) a vzývanie modiel.

Jednotvárnosť a pasivita ducha

Pretože rocková hudba väčšinou spočíva na prerážajúcom, tvrdom beate a na opakovaní, je to hudba jednotvárna. Jej účinok je uspávanie ducha a vyraďovanie ho z činnosti. Častým konzumovaním tejto hudby sa schopnosť vypínania ducha cvičí. Časom je potrebné stále menej a menej k tomu, aby sa dosiahla táto pasivita. V tom spočíva nebezpečenstvo, na ktoré sa veľmi často príliš nedbá. V okultizme je pasivita ducha jedným z najdôležitejších prostriedkov pre nadviazanie spojenia s démonickým svetom (napr. joga, transcendentálna meditácia, autogénny tréning, zneužívanie drog, etď.).
Výpovede narkomanov potvrdzujú, že počúvanie rockovej hudby v stave opojenia zosilňuje účinok drog. Oproti tomu počúvanie klasickej hudby účinok drog tlmí. To je pochopiteľné, pretože klasická hudba svojou štrukturalizáciou, rozmanitosťou a striedaním aktovizuje ducha. Oproti tomu, rocková hudba vedie ducha svojou jednotvárnosťou k jeho vyradeniu.

Poznatky z mozgovej chirurgie

Ako je možné vysvetliť, že pasivita ducha spôsobuje silnú vnímavosť práve pre démonické vplyvy a nie napr. pre modlitbu k Bohu? Fígeľ je v tom, že komunikácia s Bohom a duchovný rast človeka je podmienený jeho slobodnou vôľou, osobným rozhodovaním a činmi.
Veľký mozgový chirurg Wilder Penfield na základe nespočetných operácií, ktoré robil na pacientoch v bdelom stave, objasniť, že musí jasne rozlišovať medzi modzgovou hmotou a duchom človeka. Dráždil elektródami môzne časti mozgu svojich pacientov preto, aby mohol presne určiť miesta pre operačné rezy. Na základe ich reakcií mohol urobiť zaujímavé zovšeobecnenia ich reakcií, ktoré publikoval v knihe "The Mystery of the Mind." Človek má nezávislého ducha, ktorý myslí pomocou mozgovej hmoty. Úplne podobne tomu ako programátor myslí pomocou počítača. Keď sa však duch človek zpasívni, môžu jeho mozgové centrá ovládnuť "iní duchovia." Neurofyziológ a nositeľ Nobelovej ceny sir John Eccles sa dokonca domnieva na základe mnohých výskumných pozorovaní, )ze cudzie vplyvy sa uskutočňujú cez nervové synapsy.

4. POSOLSTVO ROCKOVEJ HUDBY

Doteraz sme videli, že rocková hudba pôsobí na človeka nezávisle na tom, aké posolstvo sprostredkováva. A je to tak, lebo väčšinou je v angličtine, ktorú ťažko rozumejú aj ľudia, ktorí hovoria po anglicky plynne ale angličtina nie je ich materinský jazyk..
V nasledujúcej časti sa chceme zaoberať aj tým, aké posolstvo šíri v posledných asi 40 rokoch rocková hudba.

Voľná sexualita

Speváčka Grace Slicková povedala: "Je celkom ľahostajné, čo hovoria texty. Všetky naše piesne znamenajú to isté: Buďte voľní v láske, voľní v sexe." Ak si niekto zoberie pod lupu väčšinu anglických textov, tak skoro zistí, že tento výrok je pravdivý.
Keď okolo r. 1955 vznikla rocková hudba, razil sa názov "Rock'n'roll." Dnes si už málo ľudí uvedomuje, že tento názov je prebratý z česnošského slangu a je synonymom pre "smilstvo." Spoznalo sa, že táto hudba sexuálne stimuluje.
Hudobný vedec Tibor Kneif napísal: " Heavy metal oslovuje svojimi vibráciami celé telo, predovšetkým brušnú oblasť a toto vzsvetľuje tak oslavovanú sexuálnu stimuláciu, ktorá z neho vychádza."
Rockový hudobník John Dartes povedal: "Rock'n'roll" je z 99% sex."
Ian Dury mienil: "Všetko, čo moje telo potrebuje, je sex, drogy a rock'n'roll."
Frank Zaa nepozná takmer žiadnu inú tému vo svojich songoch. "Atakuje všetky sexuálne tabu so svojou skupinou, od sexu s neplnoletými až po sodomiu (sex so zvieratami)."
Aj na gramoplatniach sa toto posolstvo verne podáva ďalej. K tomu pristupuje životný štýl samých spevákov, ktorý cieľavedome a očarujúco pôsobí na svojich oddaných fanúšikov.

Zneužívanie drog

Eric Clapton vyhlásil: " Rockový hudobník bez drog je le n polovičný muž."
Roling Stones spievajú v "Sticky Fingers": "Prosím sestra, morfium! Premeň moje nočné mory na sny. Sladká sesternica kokaín, polož svoju chladnú ruku na moje čelo."
Rockovú hudbu možno označiť na najvplyvnejšieho obchodníka s drogami. Táto hudba so svojou silou, ženúcou k vybičovaniu, prebúdza v poslucháčovi túžbu po ešte intenzívnejších zážitkoch. Je skutočnosťou, že rocková hudba, jej texty, propagujúce drogy a "príklad" nespočrtných rockových hudobníkov boli jedným z najpodstatnejších faktorov k rozpútaniu narkomanie v 60-tzch rokoch.
K dnešnej situácii. Už v r. 1986 psychlóg Jean-Martin Buttner napísal:"...že celá hudobná scéna jecelkom rozožraná tvrdými drogami." Mnohí hudobníci museli za svoj životný štýl zaplatiť predčasnou, tragickou smrťou. Spomeňme mená: Brian Jones, jimmy Hendrix, Janis Joplinová, Keith Moon, Sid Vicous, Elvis Presley, Edy Mercury, a ďalší. Koľko však bezmenných mladých ľudí nasledovali ich šľapaje?

Východná mystika a okultizmus

Na jar 1968 išli Beatles ku Maharishi Mehesh Zogi, aby ich uviedol do "transcendentálnej meditácie." John Lennon potom vyhlásil:

"Urobíme vštko, čo je v našej moci, aby sme rozšírili transcendentálnu meditáciu." Tak došlo k tomu, že Kaharichi moho prísť do Európy a získal nebezpečný vplyv na obrovské množstvo prívržencov.

Vo svojom songu "My sweet Lord" uctieva George Harrison boha hinduistov Krišnu.
Hinduistické myšlienky môžeme nájsť v textoch songov nasledujúcich skupín a hudobníkov: Carlos Santana, John McLeughlin, Yes, Earth-Wnd-and-Fire, Nina Hagenová, a iní.
Koncom 60-tzch rokov vznikol tzv. Rage-rock. Je to rocková hudba, ktorá pojala do seba prvky hinduistickej hudby Indie.

Všetkými týmito vplyvmi bolo myslenie nespočetných mladých ľudí na Západe zahmlené hinduistickými ideami.

V songu "Sympathy for the Devil" vzývajú Rolling Stones diabla.

V r. 1962 povedal John Lenon:" Viem, že Beatles budú mať taký úspech, ako žiadna iná skupina predtým. Viem to presne, lebo som pre tento úspech zapredal svoju dušu diablovi."

Skupina "Black sabbath" sa zaprisahala v r. 1969 v okoltistickom krste diablovi. Ich gramoplatne majú magické motívy ako napr. satanistické omše a čarodejnice.

Na LP "Reflection- Blach Sabbath" stojí napísané:"A tz, úbohý blázon, čo držíš túto LP v rukách vedz teraz, že si s ňou zapredal svoju dušu, leb osa rýchlo chytí v tomto pekelnom rytme, v diabolskej moci tejto hudby. A toto hudobné hadie uštipnutie ťa nechá tancovať bez konca, bez prestávky."

Vedúci gitarista skupiny"Led Zeppelin", Jimmy Pge povedal:"Rockový koncert nie je v skutočnosti nič iné ako magický rituál."

Komponista "Meat Loaf", jim Sieman, povedal: Bol som už dávno priťahovaný nadprirodzeným a viem, že Rock je pre mňa tým ideálnym médiom... Keď prídem na javiskom, stávam sa posadnutým."

Skupina AC-DC dosiahla v r. 1979 veľký úspech s LP "Highway to Hell" (Ďiaľnica do pekla). Tisíce fanúšikov kričalo na koncertoch spoločne s nimi" " Som na dialnici do pekla... nezastavujte ma, hej, hej, hej... Yeah, idem cestou dolu až na koniec, na diaľnici do pekla."

Mohli by sme menovať ešte mnohé vysoko okultné, satanizmom inšpirované skupiny, ako napr. Mothlez Crue, Demon, Mass, Withfynde, Venom, Kiss, Mercyful Fate, Iron Maiden, Deep Purple, Rainbow, Eagles, Emerson, Lake and Palmer, Uriah, Heep, Nazareth. Zo Slovenska menujem za všetky skupinu Elán.

Egoizmus, vzbura, násilie

Janis Joplinová vzjadruje egoistickú "ber-mentalitu", ktorá patrí neoddeliteľne k rockovej hudbe, či životnom štýle, vo svojom songu "Get it, while you can" (Ber, pokiaľ môžeš). Žila podľa svojej zásady:"Ži intenzívne, miluj náruživo, zomri mladá!"
Nina Hagen spievala:"Nemám vôbec chuť plniť svoje povinnosti. Ani za teba, ani za seba, nemám žiadne povinnosti."
Hnutie punkov so všetkými formami svojich prejavov je výstižným vyjadrením všetkých týchto ničivých, životu nepriateľských myšlienok. Je to zúfalý, beznádejný, bolestný krik mládeže v zomierajúcom veku.

5. ÚČINKY ROCKOVEJ HUDBY

Konzumovanie rockovej hudby nezostane bez následkov pre poslucháčov. Tieto sú samozrejme závislé na intenzite, s akou sa človek tejto hudbe oddáva. Poukážeme na nasledovné javy:

agresivita,
zúrivosť,
hnev,
depresie,
strach a nútené správanie sa,
stavy tranzu rôznej hĺbky,
skln k samovražde,
neprirodzená nutkavá sexualita,
strata vôle,
neschopnosť rozhodovaťsa,
hrubosť (hnutie punkov),
mimovoľné kmitavé a chvejivé pohyby svalov (tiky),
náruživosť,
závislosť na stálom počúvaní hudby.

6. JAV TZV. KRESŤANSKEJ ROCKOVEJ HUDBY

Treba jasne povedať hneď na začiatku, že rocková kresťanská hudba neexistuje.

Ak sa nejaká rocková hudba za takúto vydáva, hoc aj s dobrým úmyslom, nie je to hudba kresťanská a jedná sa buď o naivnú nevedomosť alebo úmyselný klam.

Rocková hudba je v priamom protiklade kresťanskému učeniu.

Mnohým kresťanským čitateľom ayda stále zneje otázka, či tzv. kresťanská rocková hudba predsa len nie je zastupiteľnou alternatívou proti vplyvu "pravej satanskej" rockovej hudby.

A ci nie je dobrým prostriedkom pre evanjelizáciu, aby nekresťana "vyviedla odtieaľ, kde je." Žiaľ, toto je omyl a ak sa dáme touto cestou, skončíme nakoniec zle my. Prečo je to tak, vysvetlíme pomocou už uvedených vlastností rockovej hudby.

Zopakujme, že rocková hudba má deštruktívny účinok na ducha nezávisle na tom, aký je text.

T.j., môžeme vyspevovať celé evanjelium, ale efekt bude satanský.

Po druhé, pre svoje osobitné štýlové prvky nemôže byť hodnotovo neutrálna, má extatický a erotický stimulujúci účinok už vo svojom hudobnom charaktere.

Po tretie, vedie k pasivite ducha a tým aj k démonickému zaťaženiu. Biblia však vyzýva na mnohých miestach k aktivite, triezvosti a bdelosti (napr. 1Pt 1.13, 1 Pt 5.8, 1 Tes 5.6, Mk 13.37).

Po štvrté, ak by sa aj uskutočnila "takáto evanjelizácia", je to podfuk, prispôsobenie sa svetu, Rim 12.2, falošná metóda. Kto sa stane kresťanom pomocou rockovej avanjelizácie, môže si dôvodne myslieť, že kresťanský život je práve taký "rocking", "groowy", "freaging", nestály a rozmarný ako je hudba, ktorá ho ponúka.

Okrem toho mu sťažuje a nie pomáha oddeliť sa od svojho starého života so všetkým, čo k tomu patrí.

Pre šírenie "evanjelia pokoja" môže prispieť len hudba pokoja.

Po piate, kresťanstvo nebojuje proti zlu iným zlom, ale tak, že zväčšuje podiel dobra, až kým prevládne. to, že niekde je veľa tmy neznamená, že máme ju vytlačiť inou tmou.

Znamená to, že tmu máme prevládnuť svetlom a tma sa automaticky stratí. Vo Fil 4.8-9 sú nám podávané dôležité kritériá pre kresťanský život, ktoré sa musia použiť aj pre hudbu:

"Napokon, bratia, upriamte svoju myseľ na všetko, čo je pravdivé, ćo je počestné, čo je spravodlivé, čo čisté, čo milé a čo je chvályhodné, ak je nejaká cnosť a nejaká chvála. Robte to, čo ste sa naučili, čo ste prijali, počuli a videli na mne. A Boh bude s vami."

7. CESTA Z DILEMY

Kto dôsledne premýšľa o účinkoch rockovej hudby, musí dôjsť k záveru, že ňou boli milióny mladých ˇudí zevedené do tragickej slepej uličky.

Tzv. rocková kultúra je dôsledkom povrchného súčasného myslenia. Pravé vedecké myslenie je fakticky masovo nedostupné a ľudia sú masovo uspokojovaní ilúziami a polopravdami, s čím sa nemusia ani duševne ani telesne namáhať, čo chce ich telo.

Dokazovať pomocou Biblie, že existuje Boh -- Otec, Syn a Duch Svätý -- to je samozrejme úplne chybný postup a nezmysel. Podobne nevyvrátiteľne môžu argumentovať hoc aj budhisti alebo africkí šamani o existencii svojich bohov.

Načrtli by sme iný postup. Je nie tak ľahko dosažiteľný ako je nadrogované hopsanie na rockových diskotékach a koncertoch (vrátane tzv. kresťanského rocku v niektorých kresťanských kostoloch, kde to starší z nevedomosti dovolia).

Túto metódu nazvime "procesiou udúcou k Bohu".
Procesia idúcou k Bohu, to je skupina ľudí aspoň dvoch ľudí. Každý tu je dobrovoľne a si je vedomý, že je potrebná osobná sloboda myslenia (a preto aj materiálna) pre získanie múdrosti o Bohu. Zároveň, pretože je to ťažká vec, musíme sa navzájom podopieraŤ na púti pri vzájomnom rešpektovaní každého jedinca.

A po tretie, aby sme neblúdili, musíme mať kompas, kam putujeme.

Varujeme pred bigotným dosadením za kompas Bibliu, za spoločenstvo napr. Cirkevný zbor alebo rodinu, za slobodu rešpektovanie cirkevných a svetských zákonov.

Modelovou ukážkou takejto procesie by teoreticky mala byť nedeľná Bohoslužba, kde hudba má významné miesto (90% času, nehovoriac o kvalitatívnych aspektoch cirkevnej hudby). Nudné? Možno. Ale len preto, lebo sa niekde robia ľudské skutky tela a neopravujú sa úprimne v reformačnom zmysle.

Procesia idúca k Bohu -- to by mal byť celý čas, ktorý sme na tomto časnom svete. Počas tohto času môžeme spievať novú pieseň. Je to najefektívnejší prostriedok duchovnej očisty. Rock na to ani najmenej, vôbec nepotrebujeme.
Na záver niekoľko súvisiacich citátov z Biblie bez komentára:

"Ak vyznávame svoje hriechy, on je verný a spravodlivý: Odpustí nám hriechy a očistí nás od všetkej neprávosti." Ján 1.9

"Kto verí v Syna, má večný život. Kto však neposlúcha Syna, neuzrie život, ale hnev Boží zotrvá v ňom." Ján 3.36.

"A skutky tela sú zjavné: smilstvo, nečistota, Chlípnosť, modloslužba, čarodejníctvo, nepriateľstvá, svár, žiarlivosť, hnevy, zvady, rozbroje, roztržky, závisti, opilstvá, hýrenie a im podobné. O tomto vám vopred hovorím, ako som už skôr povedal, že tí, čo robia také veci, nebudú mať účasť na kráľovstve Božom." Gal 5.19-21.

"Ale on bol prebodutý pre naše priestupky, zmučený pre naše neprávosti. On znášal trest za náš pokoj, jeho jazvami sa nám dostalo uzdravenia. My všetci sme blúdili ako ovce, všetci sme chodili vlastnou cestou. Hospodin spôsobil, aby ho zasiahla neprávosť všetkých nás." Iz 53.5-6.

"Kto však neposlúcha Syna, neuzrie život, ale hnev Boží zotrváva v ňom." Ján 3.36.

"Dnes, keď počujete jeho hlas, nezatvrdzujte svoje srdcia," Hebr. 3.7-8.

" ...je stanovené, že ľudia raz zomrú a potom bude súd." Hebr. 9.27

"Nebesá i zem povolávam dnes za svedkov proti vám. Predložil som ti život i smrť, požehnanie i kliatbu. Vyvoľ si teda život, aby si zostal živý."

8. LITERATÚRA

1. R.L.: Rockmusik, Daten -- Fakten -- Hintergrunde, Asdruck einer Jugend in einem sterbenden Zeitalter. Beroa-Verlag, Zurich, preklad: GBV, MSEJK 2001, Bratislava

2. S. Schmidt-Joos -- B. Graves: Rock-Lexikon. Reinbeck bei Hamburg 11(1979), 11.

3. W. F. Hiss: Musik als Droge und Umweltschmutz. Medizin Heute 8(1982), 15--16.

4. H. Gastaut: Le psychedelisme ou la quete d une "extase cosmique". Totus Homo, Milano 2(1)(1970), 3--5.

5. W. J. Ouweneel: Okkultismus und oestiche Mystik. Amtszell/Allgeau, 1985, 37--38.

6. W. Penfield: The Mystery of the Mind. Princeton 1975.

PS: Okrem tejto literatúry, ktorá je väčšinou nedostupná pre slovenského čitateľa, hodne materiálu sa nachádza na Internete,

skúste zadať vzhľadávať kľúčové slová napr:
"rock satanism sex" alebo "ocultism music" alebo "aleistar crowley".
Ale pozor, mnohé stránky sú skutočne nebezpečným čítaním pre Vašu dušu a dopredu zvážte, či to vydržíte.

Určite budete šokovaní tým množstvom satanizmu, mágie, rocku na Internete, o pornografii ani nehovoriac. Tiež zistíte, že mnohé stránky odhaľujúce podstatu rocku a ostatných opísaných čiernych javov v tomto článku sú často nefunkčné, kým tie čierne stránky sú funkčné a zadarmo prístupné, vyžadujú len jedno pri vstupe -- aby ste napísali svoje meno a e-adresu...